{"id":7,"date":"2020-05-22T06:44:17","date_gmt":"2020-05-22T06:44:17","guid":{"rendered":"https:\/\/7hi7.com\/sk-sk\/?p=7"},"modified":"2025-11-25T15:30:56","modified_gmt":"2025-11-25T15:30:56","slug":"stastie","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/7hi7.com\/sk-sk\/stastie\/","title":{"rendered":"\u0160\u0165astie"},"content":{"rendered":"\n<h2 class=\"wp-block-heading\" id=\"section_0\">\u0160\u0165astie (pocit)<\/h2>\n\n\n\n<p>stav spokojnosti so \u017eivotom, blaho, ktor\u00e9 poci\u0165ujeme ako rados\u0165, spokojnos\u0165, povznesenie<\/p>\n\n\n\n<p>\u0160\u0165astie&nbsp;je&nbsp;stav&nbsp;spokojnosti so&nbsp;\u017eivotom,&nbsp;blaho, ktor\u00e9 poci\u0165ujeme ako&nbsp;rados\u0165, spokojnos\u0165, povznesenie; tak\u00fd stav&nbsp;\u010dloveka, ktor\u00fd zodpoved\u00e1 najv\u00e4\u010d\u0161ej vn\u00fatornej spokojnosti s podmienkami vlastn\u00e9ho bytia, plnosti a pochopeniu \u017eivota a uskuto\u010dneniu jeho \u013eudsk\u00e9ho poslania. \u0160\u0165astie je splnenie&nbsp;ide\u00e1lu, d\u00f4sledok pln\u00e9ho rozvinutia \u013eudsk\u00fdch mo\u017enost\u00ed. K \u0161\u0165astiu patr\u00ed prvok n\u00e1hody, ktor\u00fd \u010dasto prich\u00e1dza ako dar.<\/p>\n\n\n\n<p>\u0160\u0165astie je komplexn\u00fd z\u00e1\u017eitok radosti s oh\u013eadom na vyplnenie n\u00e1dej\u00ed, prian\u00ed, o\u010dak\u00e1van\u00ed, ich zjednotenie s \u010dlovekom sam\u00fdm a ich vedom\u00e9 pre\u017e\u00edvanie; stav vn\u00fatorn\u00e9ho pokoja, spokojnosti s vlastn\u00fdm \u017eivotom. \u0160\u0165astie vystupuje ako cie\u013e \u013eudskej&nbsp;t\u00fa\u017eby&nbsp;a&nbsp;konania, jeho dosiahnutie sa st\u00e1va&nbsp;zmyslom \u013eudsk\u00e9ho \u017eivota. M\u00f4\u017ee vystupova\u0165 ako najvy\u0161\u0161ie dobro, ktor\u00e9ho dosiahnutie je mo\u017en\u00e9 prostredn\u00edctvom&nbsp;\u00faspechu,&nbsp;moci,&nbsp;zdravia,&nbsp;l\u00e1sky,&nbsp;sebarealiz\u00e1cie&nbsp;a pod.<\/p>\n\n\n\n<p>Demokritos: jeho vedomie d\u00e1va \u010dloveku rozum. Preto ka\u017ed\u00fd nos\u00ed v sebe a vo svojom srdci svoje \u0161\u0165astie a s\u00e1m je tvorcom svojej biedy, \u010do z\u00e1vis\u00ed od toho, \u010di je vern\u00fd, alebo \u010di sa spreneveril svojim povinnostiam. Len dobro sa stoto\u017e\u0148uje s pravdou a len ono je spolo\u010dn\u00fdm cie\u013eom v\u0161etk\u00fdch \u013eud\u00ed, k\u00fdm pote\u0161enie nach\u00e1dza ka\u017ed\u00fd v inom. Teda \u0161\u0165astie je v \u010dloveku samom a v okolitom svete. V tomto svete \u010dlovek tvor\u00ed spolo\u010dnos\u0165 ako s\u00fahrn \u013eudsk\u00fdch&nbsp;at\u00f3mov&nbsp;a len v nej m\u00f4\u017ee realizova\u0165 svoje snahy po \u0161\u0165ast\u00ed, ak ho h\u013ead\u00e1 v harm\u00f3nii s ka\u017edou sebe podobnou jednotkou a v zhode s cie\u013emi cel\u00e9ho \u013eudstva. T\u00fdmto cie\u013eom sl\u00fa\u017ei aj rozvoj kult\u00fary.stredn\u00fd platonizmus: \u0161\u0165astie je v kone\u010dnej forme dosiahnutie absol\u00fatnej pravdy, ke\u010f sa rozum, zatvoren\u00fd v du\u0161i, po osloboden\u00ed z p\u00fat tela spoj\u00ed s logom absol\u00fatneho jedna \u2013 pravdy v\u0161etk\u00e9ho s\u00facna.Plat\u00f3n: cie\u013e \u017eivota&nbsp;\u010dloveka&nbsp;spo\u010d\u00edvaj\u00faci v pribl\u00ed\u017een\u00ed sa k idei dobraKant, I.: \u0161\u0165astie je uspokojenie v\u0161etk\u00fdch na\u0161ich n\u00e1klonnost\u00ed, d\u00f4sledok pln\u00e9ho rozvinutia \u013eudsk\u00fdch mo\u017enost\u00ed. \u0160\u0165astie neobsahuje nijak\u00fa mravn\u00fa hodnotu a treba si ho zasl\u00fa\u017ei\u0165 v\u00fdkonom ctnosti.eudaimonizmus: \u0161\u0165astie je cie\u013e \u013eudsk\u00e9ho konania.Epikuros: \u0161\u0165astie je nepr\u00edtomnos\u0165 strasti<\/p>\n\n\n\n<p>Wikipedia.org:<\/p>\n\n\n\n<p><a href=\"https:\/\/sk.m.wikipedia.org\/wiki\/%C5%A0%C5%A5astie_(pocit)\">https:\/\/sk.m.wikipedia.org\/wiki\/%C5%A0%C5%A5astie_(pocit)<\/a><\/p>\n\n\n\n<h2 class=\"wp-block-heading\">Maslowova pyram\u00edda<\/h2>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-table\"><table><tbody><tr><td>Potreba sebatranscendencie, duchovn\u00e9 potreby<\/td><\/tr><\/tbody><\/table><\/figure>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-table\"><table><tbody><tr><td>Potreba sebarealiz\u00e1cie<\/td><\/tr><\/tbody><\/table><\/figure>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-table\"><table><tbody><tr><td>Potreba uznania, \u00facty<\/td><\/tr><\/tbody><\/table><\/figure>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-table\"><table><tbody><tr><td>Potreba l\u00e1sky, prijatia, spolupatri\u010dnosti<\/td><\/tr><\/tbody><\/table><\/figure>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-table\"><table><tbody><tr><td>Potreba bezpe\u010dia a istoty<\/td><\/tr><\/tbody><\/table><\/figure>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-table\"><table><tbody><tr><td>Z\u00e1kladn\u00e9 telesn\u00e9, fyziologick\u00e9 potreby<\/td><\/tr><\/tbody><\/table><\/figure>\n\n\n\n<p><strong>Maslowova pyram\u00edda (potrieb)<\/strong>&nbsp;je&nbsp;hierarchia&nbsp;\u013eudsk\u00fdch potrieb, ktor\u00fa definoval americk\u00fd psychol\u00f3g&nbsp;Abraham Harold Maslow&nbsp;v roku&nbsp;1943. Pod\u013ea tejto te\u00f3rie m\u00e1 \u010dlovek p\u00e4\u0165 z\u00e1kladn\u00fdch potrieb (od najni\u017e\u0161\u00edch po najvy\u0161\u0161ie &#8211; spolu teda tvoria ak\u00fasi \u201epyram\u00eddu\u201c):<\/p>\n\n\n\n<ol class=\"wp-block-list\">\n<li>fyziologick\u00e9 potreby<\/li>\n\n\n\n<li>potreba bezpe\u010dia, istoty<\/li>\n\n\n\n<li>potreba l\u00e1sky, prijatia, spolupatri\u010dnosti<\/li>\n\n\n\n<li>potreba uznania, \u00facty<\/li>\n\n\n\n<li>potreba sebarealiz\u00e1cie<\/li>\n\n\n\n<li>potreba sebatranscendencie<\/li>\n<\/ol>\n\n\n\n<p>Prv\u00e9 \u0161tyri kateg\u00f3rie Maslow ozna\u010duje ako nedostatkov\u00e9 potreby a piatu kateg\u00f3riu ako potreby bytia alebo rastov\u00e9 potreby. V\u0161eobecne plat\u00ed, \u017ee ni\u017e\u0161ie polo\u017een\u00e9 potreby s\u00fa v\u00fdznamnej\u0161ie a ich aspo\u0148 \u010diasto\u010dn\u00e9 uspokojenie je podmienkou pre vznik menej naliehav\u00fdch a v\u00fdvojovo vy\u0161\u0161\u00edch potrieb. Toto v\u0161ak nie je mo\u017en\u00e9 tvrdi\u0165 bezv\u00fdhradne a je dok\u00e1zan\u00e9, \u017ee uspokojovanie vy\u0161\u0161\u00edch potrieb (estetick\u00fdch, duchovn\u00fdch) m\u00f4\u017ee napom\u00f4c\u0165 v krajn\u00fdch situ\u00e1ci\u00e1ch \u013eudsk\u00e9ho \u017eivota, v ktor\u00fdch je mo\u017enos\u0165 uspokojovania ni\u017e\u0161\u00edch potrieb obmedzen\u00e1 (napr. v prostred\u00ed koncentra\u010dn\u00fdch t\u00e1borov, o \u010dom referovali napr.&nbsp;Viktor Frankl&nbsp;alebo&nbsp;Konrad Lorenz). Za najvy\u0161\u0161iu pova\u017euje Maslow potrebu sebarealiz\u00e1cie, \u010d\u00edm ozna\u010duje \u013eudsk\u00fa snahu naplni\u0165 svoje schopnosti a z\u00e1mery.<\/p>\n\n\n\n<p>Abraham Maslow vych\u00e1dzal z presved\u010denia, \u017ee v\u00fdkon pracovn\u00edkov je mo\u017en\u00e9 zvy\u0161ova\u0165 a\u017e k prirodzen\u00fdm fyziologick\u00fdm hraniciam, ak bud\u00fa uspokojovan\u00e9 nielen materi\u00e1lne, ale i soci\u00e1lne potreby, t. j. potreby&nbsp;sebarealiz\u00e1cie, sebaaktualiz\u00e1cie, sebauskuto\u010dnenia, soci\u00e1lnej spolupatri\u010dnosti k niekomu alebo nie\u010domu, tvorivosti, bezpe\u010dia, istoty, postavenia a pod. K satur\u00e1cii (naplneniu, uspokojeniu) v\u00e4\u010d\u0161iny potrieb doch\u00e1dza pr\u00e1ve v&nbsp;pracovnom procese. Pr\u00ednosom tejto \u0161koly je, \u017ee sa sna\u017e\u00ed bra\u0165 organiz\u00e1ciu ako syst\u00e9m zais\u0165uj\u00faci integritu osobn\u00fdch z\u00e1ujmov a z\u00e1ujmov organiz\u00e1cie.&nbsp;Paradoxom, je, \u017ee mnoh\u00ed o sebarealiz\u00e1ciu nestoja, s\u00fa motivovan\u00ed len ni\u017e\u0161\u00edmi fyziologick\u00fdmi potrebami, pokojom a pohodl\u00edm.<\/p>\n\n\n\n<h2 class=\"wp-block-heading\">Nedostatkov\u00e9 potreby<\/h2>\n\n\n\n<h3 class=\"wp-block-heading\">Fyziologick\u00e9 potreby<\/h3>\n\n\n\n<p>Fyziologick\u00e9 potreby s\u00fa potreby organizmu a maj\u00fa najvy\u0161\u0161iu prioritu. Skladaj\u00fa sa preva\u017ene z t\u00fdchto potrieb:<\/p>\n\n\n\n<ul class=\"wp-block-list\">\n<li>potreba d\u00fdchania<\/li>\n\n\n\n<li>potreba regul\u00e1cie telesnej teploty<\/li>\n\n\n\n<li>potreba vody<\/li>\n\n\n\n<li>potreba sp\u00e1nku<\/li>\n\n\n\n<li>potreba prij\u00edmania potravy<\/li>\n\n\n\n<li>potreba vylu\u010dovania<\/li>\n<\/ul>\n\n\n\n<h3 class=\"wp-block-heading\">Potreba bezpe\u010dia, istoty<\/h3>\n\n\n\n<p>Hne\u010f ako s\u00fa naplnen\u00e9 fyziologick\u00e9 potreby, za\u010dn\u00fa narasta\u0165 potreby istoty:<\/p>\n\n\n\n<ul class=\"wp-block-list\">\n<li>istota zamestnania<\/li>\n\n\n\n<li>istota pr\u00edjmu a pr\u00edstupu k zdrojom<\/li>\n\n\n\n<li>fyzick\u00e1 bezpe\u010dnos\u0165 &#8211; ochrana pred n\u00e1sil\u00edm a agresiou<\/li>\n\n\n\n<li>mor\u00e1lna a fyziologick\u00e1 istota<\/li>\n\n\n\n<li>istota rodiny<\/li>\n\n\n\n<li>istota zdravia<\/li>\n<\/ul>\n\n\n\n<h3 class=\"wp-block-heading\">Potreba l\u00e1sky, prijatia, spolupatri\u010dnosti<\/h3>\n\n\n\n<p>Po naplnen\u00ed fyziologick\u00fdch potrieb a potrieb bezpe\u010dia prich\u00e1dza tretia vrstva &#8211; soci\u00e1lne potreby. Tie sa vo v\u0161eobecnosti skladaj\u00fa z citov\u00fdch vz\u0165ahov ako napr.:<\/p>\n\n\n\n<ul class=\"wp-block-list\">\n<li>priate\u013estvo<\/li>\n\n\n\n<li>partnersk\u00fd vz\u0165ah<\/li>\n\n\n\n<li>potreba ma\u0165 rodinu<\/li>\n<\/ul>\n\n\n\n<h3 class=\"wp-block-heading\">Potreba uznania, \u00facty<\/h3>\n\n\n\n<p>Nap\u013a\u0148an\u00edm citov\u00fdch vz\u0165ahov rastie \u010fal\u0161ia vrstva soci\u00e1lnych potrieb&nbsp;:<\/p>\n\n\n\n<ul class=\"wp-block-list\">\n<li>potreba uznania<\/li>\n\n\n\n<li>potreba \u00facty<\/li>\n\n\n\n<li>potreba ocenenia<\/li>\n<\/ul>\n\n\n\n<h2 class=\"wp-block-heading\">Potreby bytia<\/h2>\n\n\n\n<h3 class=\"wp-block-heading\">Potreba sebarealiz\u00e1cie<\/h3>\n\n\n\n<p>Sebaaktualiz\u00e1cia (pojem zaviedol&nbsp;Kurt Goldstein, niekedy sa ozna\u010duje ako sebarealiz\u00e1cia) je in\u0161tinkt\u00edvna potreba naplni\u0165 svoje schopnosti a snaha by\u0165 najlep\u0161\u00edm ak\u00fdm len \u010dlovek m\u00f4\u017ee by\u0165.<\/p>\n\n\n\n<p>Maslow definoval sebarealizovan\u00fdch \u013eud\u00ed takto:<\/p>\n\n\n\n<ul class=\"wp-block-list\">\n<li>Prij\u00edmaj\u00fa okolnosti \u017eivota (vr\u00e1tane seba) namiesto toho, aby ich odmietali alebo sa im vyh\u00fdbali.<\/li>\n\n\n\n<li>S\u00fa spont\u00e1nni v tvorbe my\u0161lienok a \u010dinov.<\/li>\n\n\n\n<li>S\u00fa tvoriv\u00ed.<\/li>\n\n\n\n<li>Zauj\u00edmaj\u00fa sa o rie\u0161enie probl\u00e9mov, \u010dasto aj o rie\u0161enie probl\u00e9mov in\u00fdch \u013eud\u00ed. Rie\u0161enie t\u00fdchto probl\u00e9mov hr\u00e1 v ich \u017eivote \u010dasto k\u013e\u00fa\u010dov\u00fa rolu.<\/li>\n\n\n\n<li>C\u00edtia bl\u00edzkos\u0165 in\u00fdch \u013eud\u00ed a v\u0161eobecne si v\u00e1\u017eia \u017eivot.<\/li>\n\n\n\n<li>Maj\u00fa vn\u00fatorn\u00fa etiku, ktor\u00e1 je nez\u00e1visl\u00e1 od vonkaj\u0161ej autority.<\/li>\n\n\n\n<li>Posudzuj\u00fa in\u00fdch bez predsudkov, sp\u00f4sobom, ktor\u00fd mo\u017eno pova\u017eova\u0165 za objekt\u00edvny.<\/li>\n<\/ul>\n\n\n\n<h3 class=\"wp-block-heading\">Sebatranscendencia<\/h3>\n\n\n\n<p>Na vrchole pyram\u00eddy sa nach\u00e1dza sebatranscendencia, niekedy naz\u00fdvan\u00e1 aj duchovn\u00e9 potreby.<\/p>\n\n\n\n<p>Maslow ver\u00ed, \u017ee by sme mali sk\u00fama\u0165 a rozv\u00edja\u0165&nbsp;vrcholn\u00e9 z\u00e1\u017eitky&nbsp;(kr\u00e1tke a zriedkav\u00e9 momenty in\u0161pir\u00e1cie, ext\u00e1zy, uvo\u013enenia tvorivej energie) ako cestu k dosahovaniu osobn\u00e9ho rastu a naplnenia. Jednotlivci s najv\u00e4\u010d\u0161\u00edmi predpokladmi k dosahovaniu vrcholn\u00fdch z\u00e1\u017eitkov s\u00fa sebaaktualizovan\u00ed, zrel\u00ed, zdrav\u00ed a sebanaplnen\u00ed. Ka\u017ed\u00fd \u010dlovek je schopn\u00fd ma\u0165 vrcholn\u00e9 z\u00e1\u017eitky. T\u00ed, ktor\u00ed ich nemaj\u00fa, ich nejak\u00fdm sp\u00f4sobom potla\u010dili alebo zabr\u00e1nili ich vzniku.<\/p>\n\n\n\n<p><a href=\"https:\/\/sk.m.wikipedia.org\/wiki\/Maslowova_pyram%C3%ADda\">https:\/\/sk.m.wikipedia.org\/wiki\/Maslowova_pyram%C3%ADda<\/a><\/p>\n\n\n\n<p>Hudobn\u00e9 videoklipy odpor\u00fa\u010dam online (YouTube.com) &#8211; index:&nbsp; <a href=\"https:\/\/7hi7.com\/music\">7hi7.com\/music<\/a>, <a href=\"https:\/\/o5go.com\/\">o5go.com<\/a>, <a href=\"http:\/\/12r.tv\/music\">12R.TV\/music<\/a>,&nbsp;<a href=\"http:\/\/0-zz.com\/\">0-zz.com<\/a><\/p>\n\n\n\n<h2 class=\"wp-block-heading\" id=\"section_0\">Sloven\u010dina<\/h2>\n\n\n\n<p>z\u00e1padoslovansk\u00fd jazyk<\/p>\n\n\n\n<p>Sloven\u010dina patr\u00ed do skupiny z\u00e1padoslovansk\u00fdch jazykov (spolu s \u010de\u0161tinou, po\u013e\u0161tinou, hornou a dolnou lu\u017eickou srb\u010dinou a ka\u0161ub\u010dinou).<\/p>\n\n\n\n<p>Po slovensky sa hovor\u00ed na Slovensku (5 mili\u00f3nov \u013eud\u00ed) a \u010falej v t\u00fdchto krajin\u00e1ch (uveden\u00e9 s\u00fa po\u010dty zahrani\u010dn\u00fdch Slov\u00e1kov odhadovan\u00e9 krajinsk\u00fdmi spolkami a zastupite\u013esk\u00fdmi \u00faradmi) ofici\u00e1lne \u00fadaje za rok 2000\/2001:<\/p>\n\n\n\n<p>v Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch (1 200 000\/821 325)<br>v \u010cesku (350 000\/183 749)<br>v Ma\u010farsku (110 000\/17 693*) \u2013 * ale znalos\u0165 sloven\u010diny uv\u00e1dza 68 852 os\u00f4b<br>v Kanade (100 000\/50 860)<br>v Srbsku (60 000\/59 021) \u2013 najm\u00e4 vo Vojvodine<br>v Po\u013esku (47 000\/2 000*) \u2013 * \u00dastredn\u00e1 s\u010d\u00edtacia komisia akceptovala n\u00e1mietku Spolku Slov\u00e1kov proti tomuto \u010d\u00edslu<br>v Rumunsku (18 000\/17 199)<br>v Ukrajine (17 000\/6 397) \u2013 najm\u00e4 v Podkarpatskej Rusi<br>v Rak\u00fasku (10 234\/10 234)<br>v Chorv\u00e1tsku (5 000\/4 712)<br>e\u0161te Bulharsko, Franc\u00fazsko, Nemecko, Belgicko, \u0160kandin\u00e1via, Taliansko, \u0160vaj\u010diarsko, Holandsko, Cyprus, Rusko, Izrael, JAR, Argent\u00edna, Braz\u00edlia, Uruguaj, Austr\u00e1lia, Nov\u00fd Z\u00e9land, Spojen\u00e9 kr\u00e1\u013eovstvo a v \u010fal\u0161\u00edch krajin\u00e1ch. Celkov\u00fd odhadovan\u00fd po\u010det os\u00f4b slovensk\u00e9ho p\u00f4vodu v zahrani\u010d\u00ed roku 2001 je 2 016 000.<\/p>\n\n\n\n<p><a href=\"https:\/\/sk.m.wikipedia.org\/wiki\/Sloven%C4%8Dina\">https:\/\/sk.m.wikipedia.org\/wiki\/Sloven%C4%8Dina<\/a><\/p>\n\n\n\n<h2 class=\"wp-block-heading\" id=\"section_0\">Slovensko<\/h2>\n\n\n\n<p>\u0161t\u00e1t v strednej Eur\u00f3pe<\/p>\n\n\n\n<p>Slovensko, dlh\u00fd tvar Slovensk\u00e1 republika, je vn\u00fatrozemsk\u00fd \u0161t\u00e1t v strednej Eur\u00f3pe. M\u00e1 rozlohu 49 036 km\u00b2 a \u017eije tu pribli\u017ene 5 464 060 obyvate\u013eov[7]. Hrani\u010d\u00ed na z\u00e1pade s \u010ceskom a Rak\u00faskom, na severe s Po\u013eskom, na v\u00fdchode s Ukrajinou a na juhu s Ma\u010farskom.[8] Krajina je preva\u017ene hornat\u00e1, preto\u017ee v\u00e4\u010d\u0161inu povrchu zaberaj\u00fa vyso\u010diny. Zo severu sem z mohutn\u00e9ho obl\u00faka zasahuj\u00fa Karpaty, na juhu sa rozprestiera Pan\u00f3nska panva. Hlavn\u00fdm mestom je Bratislava, \u00faradn\u00fdm jazykom je sloven\u010dina.<\/p>\n\n\n\n<p>Prv\u00fd \u0161t\u00e1tny \u00fatvar Slovanov na \u00fazem\u00ed dne\u0161n\u00e9ho Slovenska bola Samova r\u00ed\u0161a (7. storo\u010die), nesk\u00f4r Nitrianske knie\u017eatstvo (za\u010diatok 9. storo\u010dia), ktor\u00e9ho spojen\u00edm s Moravsk\u00fdm knie\u017eatstvom vznikla v roku 833 Ve\u013ek\u00e1 Morava. Od polovice 10. do konca 11. storo\u010dia sa \u00fazemie Slovenska postupne za\u010dlenilo do Uhorska, ktor\u00e9 sa v roku 1526 stalo s\u00fa\u010das\u0165ou habsburskej monarchie, od roku 1867 naz\u00fdvanej Rak\u00fasko-Uhorsko. Po rozpade Rak\u00fasko-Uhorska v roku 1918 bolo Slovensko s\u00fa\u010das\u0165ou \u010cesko-Slovenska a\u017e do roku 1993 (okrem obdobia vojnovej Slovenskej republiky). D\u0148a 1. janu\u00e1ra 1993 vznikla z\u00e1nikom \u010cesko-Slovenska samostatn\u00e1 Slovensk\u00e1 republika. Od 1. m\u00e1ja 2004 je Slovensko \u010dlenom Eur\u00f3pskej \u00fanie, od 21. decembra 2007 je \u010dlenom Schengensk\u00e9ho priestoru. Od 1. janu\u00e1ra 2009 je 16. \u010dlenom Euroz\u00f3ny, ofici\u00e1lnou menou sa stalo euro.<\/p>\n\n\n\n<p>Slovensko je parlamentn\u00e1 demokracia s demokratick\u00fdmi in\u0161tit\u00faciami. V hospod\u00e1rstve sa vyzna\u010duje modernizovan\u00fdm priemyslom a rozv\u00edjaj\u00facim sa sektorom slu\u017eieb, ktor\u00fd preva\u017euje v podiele tak hrub\u00e9ho dom\u00e1ceho produktu, ako aj pracovnej sily. Dopravn\u00e1 infra\u0161trukt\u00fara je vzh\u013eadom na geografick\u00fd profil krajiny red\u0161ie rozlo\u017een\u00e1, no v s\u00fa\u010dasnosti doch\u00e1dza k jej roz\u0161\u00edreniu a moderniz\u00e1cii.<\/p>\n\n\n\n<p>Z okolit\u00fdch \u0161t\u00e1tov m\u00e1 Slovensko pevn\u00e9 zv\u00e4zky predov\u0161etk\u00fdm s \u010ceskom. Predt\u00fdm konfliktn\u00e9 vz\u0165ahy s Ma\u010farskom sa v posledn\u00fdch rokoch zlep\u0161ili. Na Slovensku \u017eije siln\u00e1 ma\u010farsk\u00e1 a r\u00f3mska men\u0161ina. Slovensko m\u00e1 bohat\u00fa kult\u00farnu trad\u00edciu, ako i mno\u017estvo pr\u00edrodn\u00fdch a historick\u00fdch pamiatok.<\/p>\n\n\n\n<p><a href=\"https:\/\/sk.m.wikipedia.org\/wiki\/Slovensko\">https:\/\/sk.m.wikipedia.org\/wiki\/Slovensko<\/a><\/p>\n\n\n\n<p><a href=\"https:\/\/7hi7.com\">7hi7.com<\/a> &#8211; <a href=\"https:\/\/12r.tv\">12R.tv \u274c\ufe0f\u2705\ufe0f<\/a><\/p>\n<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>\u0160\u0165astie (pocit) stav spokojnosti so \u017eivotom, blaho, ktor\u00e9 poci\u0165ujeme ako rados\u0165, spokojnos\u0165, povznesenie \u0160\u0165astie&nbsp;je&nbsp;stav&nbsp;spokojnosti so&nbsp;\u017eivotom,&nbsp;blaho, ktor\u00e9 poci\u0165ujeme ako&nbsp;rados\u0165, spokojnos\u0165, povznesenie; tak\u00fd stav&nbsp;\u010dloveka, ktor\u00fd zodpoved\u00e1 najv\u00e4\u010d\u0161ej vn\u00fatornej spokojnosti s podmienkami vlastn\u00e9ho bytia, plnosti a pochopeniu \u017eivota a uskuto\u010dneniu jeho \u013eudsk\u00e9ho poslania. \u0160\u0165astie je splnenie&nbsp;ide\u00e1lu, d\u00f4sledok pln\u00e9ho rozvinutia \u013eudsk\u00fdch mo\u017enost\u00ed. K \u0161\u0165astiu patr\u00ed prvok n\u00e1hody, ktor\u00fd \u010dasto [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[2],"tags":[],"class_list":["post-7","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-sk-sk"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/7hi7.com\/sk-sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/7hi7.com\/sk-sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/7hi7.com\/sk-sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/7hi7.com\/sk-sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/7hi7.com\/sk-sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7"}],"version-history":[{"count":11,"href":"https:\/\/7hi7.com\/sk-sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":47,"href":"https:\/\/7hi7.com\/sk-sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7\/revisions\/47"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/7hi7.com\/sk-sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/7hi7.com\/sk-sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/7hi7.com\/sk-sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}