s\u00fastava poznatkov o z\u00e1konitostiach objekt\u00edvnej skuto\u010dnosti, ktor\u00e1 vznikla pozn\u00e1vacou \u010dinnos\u0165ou \u010dloveka<\/p>\n\n\n\n
Veda je jedna z foriem osvojovania si sveta \u010dlovekom, ktorej produktom s\u00fa teoreticky systematizovan\u00e9 objekt\u00edvne poznatky alebo s\u00fabor poznatkov nach\u00e1dzaj\u00facich sa v zd\u00f4vodnenom kontexte. S\u00fa\u010dasn\u00e1 veda vych\u00e1dza z pozorovania, alebo experimentu, pri\u010dom tieto musia by\u0165 opakovate\u013en\u00e9 a vo\u013ene pr\u00edstupn\u00e9. Zmyslom tejto \u010dinnosti je formulovanie hypot\u00e9z, vyvodzovanie predpoved\u00ed a napokon ich testovanie. Ak sa predpovede potvrdia, a hypot\u00e9za je vn\u00fatorne konzistentn\u00e1, st\u00e1va sa te\u00f3riou (do jednej te\u00f3rie sa oby\u010dajne sp\u00e1ja v\u00e4\u010d\u0161ie mno\u017estvo hypot\u00e9z).<\/p>\n\n\n\n
Na vedu sa kladie po\u017eiadavka objektivity, pravdivosti a metodickosti (pr\u00edpadne aj terminologickej jednozna\u010dnosti).<\/p>\n\n\n\n
Veda je predmetom sk\u00famania radu metavedn\u00fdch discipl\u00edn, napr.\u00a0filozofie vedy,\u00a0logiky,\u00a0te\u00f3rie vedy\u00a0a i. V\u00fdrazom \u201eveda\u201c sa niekedy skr\u00e1tene ozna\u010duje\u00a0vedn\u00fd odbor.<\/p>\n\n\n\n
Z\u00e1kladom pre vznik vedy bola vo\u013enos\u0165 a kritickos\u0165 myslenia, ktor\u00e9 sa objavili vo\u00a0filozofii\u00a0antick\u00e9ho Gr\u00e9cka. Filozofia v tom \u010dase zahr\u0148ovala v\u0161etky s\u00fa\u010dasn\u00e9 objekty vedeck\u00e9ho v\u00fdskumu. Gr\u00e9ci svoje n\u00e1zory vyvodzovali z pozorovania a\u00a0logiky. Modern\u00e1 veda v\u0161ak vznikla a\u017e v 17. storo\u010d\u00ed, ke\u010f b\u00e1datelia za\u010dali pou\u017e\u00edva\u0165 experiment a overova\u0165 svoje tvrdenia. Postupne sa z filozofie vy\u010dlenili v\u0161etky s\u00fa\u010dasn\u00e9 vedeck\u00e9 odbory.<\/p>\n\n\n\n