forma bytia \u017eiv\u00fdch bytost\u00ed<\/p>\n\n\n\n
\u017divot\u00a0je, pod\u013ea klasickej e\u0161te\u00a0starovekej\u00a0defin\u00edcie, forma bytia \u017eiv\u00fdch bytost\u00ed (po\u00a0latinsky:\u00a0vivere est viventibus esse). Pr\u00edrodovedci t\u00fato defin\u00edciu pre jej metafyzickos\u0165 zamietaj\u00fa, nemaj\u00fa v\u0161ak n\u00e1hradn\u00fa \u00fapln\u00fa defin\u00edciu \u2013 presnej\u0161ie, \u0161truktur\u00e1lne a dynamick\u00e9 vlastnosti \u017eivota sa podarilo definova\u0165, fyzik\u00e1lno-chemick\u00e9 nie.<\/p>\n\n\n\n
Najstar\u0161ie paleontologick\u00e9 n\u00e1lezy s\u00fa z obdobia spred minim\u00e1lne 3,5 mili\u00e1rd rokov.[1] S\u00fa to v\u0161ak u\u017e pomerne zlo\u017eit\u00e9 mikroskopick\u00e9 bunkov\u00e9 \u00fatvary (mikrofos\u00edlie podobn\u00e9 dne\u0161n\u00fdm siniciam).<\/p>\n\n\n\n
O priebehu evol\u00facie pred t\u00fdmto obdob\u00edm existuj\u00fa len hypot\u00e9zy. P\u00f4vod \u017eivota ka\u017edop\u00e1dne treba h\u013eada\u0165 d\u00e1vno pred obdob\u00edm vzniku bunky. Nebunkov\u00e9 organizmy (Subscellulata) len zdanlivo nemo\u017eno pova\u017eova\u0165 za typick\u00e9 \u017eiv\u00e9 organizmy. Ich jednoduchos\u0165, a fakt, \u017ee ich z\u00e1kladom nie je bunka, ich stavia do poz\u00edcie nie\u010doho nedokonal\u00e9ho a menejcenn\u00e9ho. No \u017eivot nemohol vznikn\u00fa\u0165 \u201eskokom\u201c, a p\u00f4vodn\u00e9 nebunkov\u00e9 organizmy s\u00fa teda medzistup\u0148om, primit\u00edvnymi formami \u017eivota. Z nich sa n\u00e1m viacero zachovalo do dne\u0161n\u00fdch \u010dias (i ke\u010f je ot\u00e1zne, \u010di vo svojej p\u00f4vodnej \u0161trukt\u00fare).<\/p>\n\n\n\n
V oblasti chemick\u00fdch te\u00f3ri\u00ed sa v\u0161eobecne sa za prvopo\u010diatok \u017eivota pova\u017euj\u00fa p\u00f4vodn\u00e9 samoreplikuj\u00face sa syst\u00e9my, ktor\u00e9 boli tvoren\u00e9 molekulami nukleov\u00fdch kysel\u00edn, preto\u017ee m\u00f4\u017eu riadi\u0165 synt\u00e9zu komplement\u00e1rnych molek\u00fal. Ide pritom hlavne o RNA, ktor\u00fa mo\u017eno pova\u017eova\u0165 za prim\u00e1rnu l\u00e1tku \u017eivota, \u00fa\u010das\u0165 DNA a bielkov\u00edn bola len neskor\u0161\u00edm zlep\u0161en\u00edm.<\/p>\n\n\n\n
Niektor\u00e9 aspekty samotn\u00e9ho vzniku t\u00fdchto syst\u00e9mov sa u\u017e podarilo laborat\u00f3rne dok\u00e1za\u0165 v sl\u00e1vnom Millerovom pokuse z roku 1953, pri ktorom sa podarilo dok\u00e1za\u0165 vznik aminokysel\u00edn a nukleotidov \u2013 stavebn\u00fdch kame\u0148ov bielkov\u00edn a nukleov\u00fdch kysel\u00edn \u2013 za podmienok praatmosf\u00e9ry. Nesk\u00f4r sa tie\u017e podarilo laborat\u00f3rne dok\u00e1za\u0165 aspekty mut\u00e1cie a selekcie nukleov\u00fdch kysel\u00edn, ale chemick\u00fd model schopn\u00fd samoreplik\u00e1cie a evol\u00facie sa nepodarilo dok\u00e1za\u0165.<\/p>\n\n\n\n
Z\u00e1stancovia\u00a0fyzik\u00e1lno-chemick\u00fdch\u00a0te\u00f3ri\u00ed zd\u00f4raz\u0148uj\u00fa, \u017ee ani vznik ani z\u00e1nik \u017eivej bytosti nie je t\u00fdm, \u010do ju odli\u0161uje od ne\u017eivej pr\u00edrody, preto\u017ee zlo\u017eit\u00e9 z\u00e1konitosti fyziologicko-chemick\u00fdch procesov \u017eiv\u00fdch bytost\u00ed sa neodli\u0161uj\u00fa od z\u00e1konitost\u00ed ostatnej pr\u00edrody. Tento poh\u013ead podporuje jednak te\u00f3ria\u00a0fylogenetick\u00e9ho\u00a0vzniku \u017eivota pod\u013ea \u201ehypercyklu\u201c M. Eigena, ktor\u00fd je autokatalytick\u00fdm samoreproduk\u010dn\u00fdm syst\u00e9mom v prapolievke a jednak te\u00f3ria ontogenetick\u00e9ho vzniku \u017eivota E. Mayra, pod\u013ea ktorej \u017eivot znamen\u00e1 \u201ema\u0165 genetick\u00fd program\u201c, ktor\u00fd vo vhodnom prostred\u00ed automaticky sp\u00f4sob\u00ed fenotypick\u00e9 sformovanie tohto programu do podoby \u017eiv\u00e9ho organizmu. Mechanizmy, ktor\u00e9 tak\u00e9to modely postuluj\u00fa, sa s\u010dasti podarilo dok\u00e1za\u0165 na procesoch embryon\u00e1lneho v\u00fdvoja (napr. indukcia, polarita, regul\u00e1cia proporci\u00ed a pod.)<\/p>\n\n\n\n